Každý človek, poctivo hľadajúci Pravdu, bez ohľadu na svoje vierovyznanie, môže v Biblii nájsť prostredníctvom Ježišových slov odporučenie a návod, ako sa modliť.
O modlitbe - Matúš 6.kap./verš 5-8: „A keď sa modlíš, nebudeš ako tí pokrytci, lebo oni sa radi stojaci modlia v synagógach a na uhloch ulíc, aby ich ľudia videli. Amen vám hovorím, že tammajú svoju odplatu. Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky a zavrúc svoje dvere modli sa svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne. Ale keď sa modlíte, nežvatlite ako pohania, lebo sa domnievajú, že pre tú svoju mnohomluvu budú vyslyšaní. Teda nebuďte im podobní, lebo váš Otec vie, čo potrebujete, prv než by ste ho vy prosili.“
Ak by niekto chcel poukázať nato, že tieto Ježišove slová patrili len k Jeho súčasníkom, nech sa nenechá mýliť, lebo keďže Ježiš bol vteleným Slovom na Zemi a Slovo Božie je Živé Slovo, platí aj pre dnešnú dobu a pre dnešných ľudí. A SLOVO bude platiť na veky vekov!
Stačí iba v uvedenom texte doplniť slovo synagógy o slová ako kostoly, mešity, chrámy, atď, a slovo komôrka možno doplniť o slová ako izba, byt, dom, alebo jednoducho miesto, kde sa najlepšie cítiš, kde môžeš byť v pokoji sám (napr. aj v prírode).
Ježiš nazýva pokrytcami tých „veriacich“, ktorí chodia do kostolov len preto, aby ich druhí videli. Tam, čiže v budovách z kameňa a dreva, budú mať takíto aj svoju odplatu. Ostanú k týmto budovám akoby prikovaní a nedostanú sa ďalej, lebo inak nechceli.
Činy mnohých týchto „veriacich“ idú za nimi. Akonáhle vyjdú z kostola, hneď sa starajú opäť len o pozemské veci a nenechajú v sebe ani doznieť slová, ktoré počuli počas pobožnosti. Samozrejme, otvorene to nikto z nich neprizná, nato je ich samoľúbosť príliš veľká. To by museli predsa pred svetom priznať, že toľké roky šli špatnou cestou.
Ak si mnohí myslia, že osobnou účasťou v kostole posvätili deň sviatočný, sú na omyle. Ak sa ani potom vo sviatočnej hodine nezamyslia nad predchádzajúcimi pracovnými dňami a nezahåbia sa nad tým, čo im kňaz hovoril, „nedeľa“ alebo účasť na pobožnosti sa im zaráta len u ich cirkvi, nie u Boha! Návštevou kostola splnili len cirkevné, nie Božie prikázanie.
Syn Boží naopak doporučuje veriacim, aby sa modlili jednoducho osamotene a skryte - v komôrke (vo svojej izbičke, v byte, v prírode), lebo aj Boh-Otec vidí každého skryte a vie, čo potrebuje každý z nás skôr, než vôbec niečo vyslovíme.
Ježiš ďalej jasne vyzýva a varuje všetkých veriacich, aby si nemysleli, že čím sa dlhšie budú modliť, tým ľahšie budú vyslyšaní. Ani počet modlitieb predsa nemôže rozhodovať!
Naopak, narážal tým na zlozvyk, ktorý bol už aj za Jeho života na Zemi veľmi rozšírený a zaužívaný a, žiaľ, dnes to nie je o nič lepšie, ani v jednom z náboženstiev.
Keďže mnohí kňazi si nevedeli získať srdcia ľudí prirodzenou cestou, prostredníctvom Slova Božieho alebo Božích prikázaní, lebo vo väčšine prípadov im išlo len o upevňovanie ich pozemskej moci, vymysleli si také náboženské obrady a s tým spojené rozličné riekanky, ktoré sú prikazované mnohokrát žvatlať tak, aby si neostražití „veriaci“ mysleli, že k Bohu sa môžu priblížiť ľahšie prostredníctvom samozvaných duchovných pastierov ako potrebný medzistupeň medzi človekom a jeho Stvoriteľom. Akoby tu kňazi boli odjakživa!
K čomu sú teda potrebné cirkvou požadované a prikázané častokrát opakované modlitby, ružence, zdravasy, otčenáše, atď ? Mnohí dnešní tzv. kresťania odrapkávajú na príkaz ich cirkvi v dňoch prikázaných cirkevných sviatkov do omrzenia „ Zdravas Mária“, Otčenáš, rôzne ružence a iné naučené modlitby v rôznom (prikázanom) počte. Toto chcel Syn Boží?! Práve touto „ mnohomluvou“ sa správajú tieto zblbnuté ovečky tak, ako je to v Biblii samotným Ježišom aj pranierované - ako pohania!
Myslia si snáď títo cirkev uctievajúci „kresťania“, že budú so svojím rapotaním ako papagáji vyslyšaní skôr, než ľudia, ktorí sa modlia k Bohu skryte, jasne a prirodzene - čiže podľa Slova Ježišovho? Veď ani dieťa neprichádza k rodičom s desiatimi prosbami naraz!
Ak sa človek v priebehu modlenia musí rozumovo zamýšľať nad tým, koľkokrát už danú modlitbu, zdravas, ruženec, apod. odrapkal a koľkokrát mu ešte chýba žvatlať tieto naučené vety, odstavil tým aicky v sebe cit, lebo takáto opakovaná „básnička“ už nevychádza zo srdca ale z mozgu človeka, takže už to vlastne nie je ani modlitba, ale len prázdne žvatlanie.
Preto sa takéto odžvatlané vety nedostanú vôbec do svetlých výšin, nebudú Svetlom vypočuté, ale ostanú len pri zemi. Mnohým predstaviteľom cirkví to ale stačí. Prečo asi?
Cirkvou požadované a dokonca prikázané mnohokrát odrapkávané zdravasy, ružence a modlitby sú jasným porušením prvého Božieho prikázania, a tým aj rúhaním sa Bohu! Slová Syna Božieho v Biblii to jasne dokazujú!
Ježiš vravel, že len tí ľudia, ktorí sa nebudú viazať na názory a rady iných ľudí, ale pôjdu Jeho cestou, čiže cestou vteleného Slova Božieho, nebudú patriť k duchovne mŕtvym.
Matúš 8.kap./22.verš: „ Poď za mnou a nechaj, nech mŕtvi pochovajú svojich mŕtvych.“
Ako sa teda pozemský človek postaví svojím životom k tejto Ježišovej výzve, postavil sa tým tiež otvorene k plneniu prvého Božieho prikázania, a takú odplatu aj od Otca dostane!
Každý veriaci, ktorý nezahrabal v sebe ešte úplne svojho ducha, nech si poriadne rozmyslí, či chce nasledovať Slovo Syna Božieho, alebo slová ľudí, ktorí sa rozhodli byť prostredníkmi (v skutočnosti ostnatým plotom a vysokým múrom) medzi človekom a Bohom.
Slúžiť dvom pánom sa nedá!
Jedine BOH - SLOVO je pre každého človeka Cesta, Pravda a Život!