Nasledujúca úvaha je fikciou, ktorá reaguje na dnešok.
Ľudstvo začalo v určitej etape Zeme túto planétu zaľudňovať. Spočiatku sa to dialo v súlade s večným poriadkom Stvoriteľa. Postupom vývoja ale ľudí pribúdalo a teraz v tejto dobe už mnohým svitá, že je nás na Zemi nejako veľa. Čo je za tým?
Keď sa archanjel Lucifer namiesto pomoci pozemšťanom rozhodol stať sa druhým Pánom, začalo sa šíriť na Zemi zlo. Spočiatku nenápadne, ale s postupujúcim časom stále väčšie a obludnejšie. A toto zlo podľa zákona príťažlivosti rovnakých druhov priťahovalo takisto len rovnaké zlo k narodeniu ďalších ľudí na Zemi. Tým sa rozmnožilo a priťahuje aj dnes stále viac a viac tých, ktorí by sa za normálnych okolností museli vyvíjať na iných planétach vo Stvorení. Preto je tu stále viac a viac klamárov, zlodejov, vrahov a títo ako čierna diera priťahujú stále väčšou silou ďalších podobných zo záhrobia.
Im je tu totiž veľmi dobre, a preto je v blízkom záhrobí Zeme jedna veľká tlačenica. Mnohí by sa sem radi dostali, radi by sa tu narodili a užili si ešte trochu, dokiaľ je čas. V okolí temných planét logicky taká tlačenica nie je.
A Zem sa plní a plní ... a plače a plače ...
Keby však všetci ľudia na Zemi udržiavali svoje myšlienky, slová a činy v čistote, nemohli by sa tak magneticky priťahovať zo záhrobia tí, ktorí by mali svoj pobyt stráviť na temnejších, im rovnorodejších planétach, aby sa im to temno po čase zhnusilo a aby to zlo, ktorému prepadli, z nich mohlo aj odpadnúť.
Takisto keby ľudia nenaleteli na zvody Lucifera alebo jeho prisluhovačov, ktorých je na Zemi stále viac, ani on a ani žiadne zlo by nič nezmohlo. Stal sa však opak a výsledok je tu.
Ako ukážkový príklad o pokrivenosti na Zemi možno použiť často spomínaný pád ženy do hriechu, ktorá naletela zvodom Lucifera, a tým zviedla aj muža na pokraj priepasti. Ale je vinná len žena? Keby predsa na ľahké ženy, ktoré zvádzajú telom a predávajú ho, nikto z mužov nereagoval, boli by tu takéto na Zemi? Aké ženy by tu boli, keby muži všetkými takýmito neviestkami pohŕdali?
Aké ľudské duše priťahujú predajné ženy a aké deti sa potom rodia? Mravné? Česť výnimkám.
Planétu Zem možno dnes prirovnať symbolicky k čiernej diere, ktorá všetko pohlcuje a nevydáva nič. Aj ten názov „čierna“ je priliehavý, lebo v súčasnosti sa sem určite veľa svetlého nepritiahne. A keď, tak tiež len výnimky.
A čo zasľúbenia o „novom nebi, novej zemi“? Naplnia sa aicky? My už nemusíme robiť nič? Budeme sa donekonečna pozerať na toto devastovanie našej krásnej planéty?
Hoci sa už mnohé spätné účinky na pozemské ľudstvo rozbehli ako lavína, nie je bezvýznamné aj v tejto dobe postaviť sa na stranu Pravdy voči každému bezpráviu a zlu. Netreba fyzicky dvíhať zbrane a biť do druhých, ale tiež nepodporovať nepriamo svojím ľahostajným postojom túto pandémiu zla na Zemi.
Zem bude podľa Božích zasľúbení očistená od všetkého zla a záleží len od každého jednotlivca, kam bude zaradený; nie kam by chcel, ale kam si zaslúži. Nie podľa pokrivených pozemských názorov a zákonov, či svetskej „spravodlivosti“, ale podľa večných Božích zákonov a Božej spravodlivosti.
Každá totalita v histórii potrebovala najprv udusiť akúkoľvek slobodu, kde naozaj nebolo radno ani sa príliš radovať, ale zase aby niekto nepovedal, že sa odsudzuje spoločenský systém, nebolo radno ani nejako veľmi trúchliť.
Aj spisovateľ George Orwell tesne po druhej svetovej vojne opísal v románe „1984“ jednu z možností totality na Zemi. Doporučujem, napriek hnusu, prečítať všetkým, ktorým je odporná každá forma totality a ktorým nie je ľahostajný osud Zeme a aj osud vlastný.
Je tam spomínané aj okliešťovanie jazyka (anglického) a pridávanie len technických neživých výrazov. To okliešťovanie je popísané možno až v prehnanej miere a naznačené ako varovanie do budúcnosti, kde pod jedným pojmom „dobrý“ by sa mal nachádzať každý výraz vyjadrujúci niečo pekné, pozitívne, slušné, poctivé, statočné, hrdinské, atď, atď.
Viete si napr. predstaviť, že by sa pod jedným suchým označením „zlý človek“ skrýval jednoduchý klamár ale zároveň aj mnohonásobný masový vrah, a to len preto, že iný výraz by už v ľudskej reči nebol? Odtiene, ktoré vyjadrujú konkrétny zmysel jednotlivých slov, by sa zmazali. Literatúra by sa už nedala ani čítať, lebo by nebolo ako.
Ak porovnáme napr. slovenčinu spred 100 rokov a dnes (je to možné spoznať pri čítaní starých poviedok našich slovenských spisovateľov), vidno tiež určité okliešťovanie slovenského jazyka o výrazy, ktoré rozširovali svojimi jemnými odtieňmi slovnú zásobu, aby na druhej strane postupne pribúdali technické a iné ľudskému pokroku úmerné slová, ktoré ale žiaden cit nepovznášajú. Aj tu samozrejme česť výnimkám.
Orwell vo svojom románe ďalej hovoril o umelo vyvolaných vojenských konfliktoch troch totalitných mocností, kde sa oficiálne obyvateľom tej ktorej mocnosti nadiktovalo, že ten, kto bol včera úhlavným nepriateľom, je dnes spojencom a naopak. Prepisovali sa dejiny, nepohodlní ľudia mizli, každý bol z obrazovky na stene sledovaný „Veľkým bratom“, apod.
Jednoducho obraz jednej temnej planéty, kde ľudia dovolili svojou ľahostajnosťou a strachom, aby si zopár jedincov zo všetkých ostatných urobili živé figúrky na vlastnej hracej ploche.
Jedna z viacerých možných alternatív, ako možno zmanipulovať ľudí tak, že ani čiastočka pravdy tam medzi nich neprenikne. Obraz beznádeje, hnusu, udavačstva, strachu, miznutia nepohodlných, sledovanie na každom kroku - aj doma, atď.
Keďže dnes sa v západnej kultúre budujú štáty a zväzky na tzv. demokratickom princípe, nie je možné občianske slobody navonok nejako okato potlačovať. Nie je možné len tak zavrieť a odsúdiť nevinného, nie je možné zhabať súkromný majetok, atď, atď.
Ale aj tu sa našli cesty, ako služobníci Lucifera môžu zdanlivo všetko a všetkým. Takí potrebujú, len aby boli všetci obyvatelia obyčajní suchopárni roboti, bez citu. K tomu smerujú pomaly už všetky druhy dnešných masmédií, ako napr. televízie, noviny, časopisy...
Stačí v tomto spomenúť len rôzne nové reality show. Už nestačia tupé nasladlé, či brutálne seriály, sex, či primitívne zábavy, treba niečo viac – realitu. Súkromie padá a divák stále hlbšie vidí do intímností vybraných dobrovoľníkov v priamom prenose. Všade sú kamery, mikrofóny, obrazovky, sledovanie dobrovoľníkov pokračuje.
A čudujme sa, dnešná svetová zábava má vo svojom názve podtext z Orwellovho románu „BIG BROTHER (VEĽKÝ BRAT) ťa sleduje“. Tentoraz je to zábava, ale dokedy?
Ľudia sa bavia, lebo v priamom prenose vidia do obývačky iných, do kuchyne, do spálne, do kúpeľne, do záchoda (!), do ..., a mnohí si povedia: „Veď tí na obrazovke si to vybrali sami a za to dostanú ešte aj zaplatené. Podstatné predsa je, že nesledujú mňa!“ Naozaj?
Ešte pred nedávnom boli celé stámilióny pozemšťanov masírované propagandami najmä dvoch hlavných veľkých vojenských blokov, ktoré stáli v „studenej vojne“ proti sebe pripravené zničiť antagonistického nepriateľa. Ale boli to len dva bloky? Nie tri, ako v Orwellovom „1984“?
A čo Čína? Tá predsa neišla ani so sovietskym a ani s americkým blokom. Dokonca na sovietsko-čínskych hraniciach sa poriadne iskrilo, ba aj bojovalo. Takže tri navzájom proti sebe stojace bloky – presne ako v Orwellovom románe. To sú „náhody“, čo?
A teraz? Veľké proti sebe stojace vojenské bloky neexistujú, ale aj tak je tu nepriateľ: všadeprítomný svetový terorizmus – Frankenstein, ktorého si zopár mocichtivých vypestovalo samo - ako na objednávku.
„Silní“ tohto sveta vedia, že dnes už nemožno ohlupovať a strašiť ľudí s nejakým silným vonkajším nepriateľom. Preto je tu nepriateľ priamo „v kuchyni“, ktorého síce navonok nevidieť, ale je možné ho dostihnúť v každom zapadnutom kúte zemegule. Teroristom sa môže stať teoreticky dnes predsa hocikto – študenti, robotníci, letci, inteligencia, aťd.
Je tu nepriateľ (tentoraz anonymný) a opäť po niekoľkých rokoch demokratického uvoľnenia je tu nutnosť zvýšenej ostrahy ozbrojených síl a z toho vyplývajúceho intenzívnejšieho nutkania vedúcich činiteľov mocností prikazovať a určovať druhým a samozrejme s tým spojené aj sledovanie či už potenciálnych vonkajších nepriateľov alebo aj domácich obyvateľov, lebo človek nikdy nevie, koho má vo svojej blízkosti.
„VEĽKÝ BRAT - BIG BROTHER“ sa blíži k nám.
Najprv vo forme televíznej zábavy a potom nenápadne postupne aj v skutočnosti.
Terorizmus je naozaj zlý a neprináša žiadny pokrok. Ale kto financoval a učil dnešných teroristov? Ich obete?!
Riešenie:
Nato, aby sme rozoznali „slušného človeka“ od teroristu, by podľa niektorých bolo najlepšie, keby sa ľudia dali označiť osobnými mikročipmi, ktoré by nebolo možné zneužiť, najmä ak by boli implantované pod ľudskú kožu, čiže prípadnému zlodejovi by boli nanič. Tým by síce boli ľudia pod kontrolou, ale „v bezpečí“, vedeli by sa totiž okamžite vypátrať nielen nezvestní, ale aj to, kto sa nachádzal v blízkosti prípadného teroristického útoku v čase jeho spáchania.
Jedna výhoda za druhou: fyzicky nebudú potrebné peniaze, žiadne doklady, nehrozí ich strata a odcudzenie, nákup sa zaplatí priložením ruky na snímač, vstup do akejkoľvek budovy sa udeje takisto, všetky údaje o osobe budú v čipe, bude to preukaz totožnosti, atď, atď – „ružová“ budúcnosť...
A čo nevýhody, ba dokonca varovanie z nebies? Čo napr. číslo šelmy 666? Veď v Zjavení Jána (13.kap., verš 15-18) je povedané:
„15 A bolo jej dané, aby do obrazu šelmy vložila ducha, aby obraz šelmy aj hovoril a pôsobil, že každý, kto sa nebude klaňať obrazu šelmy, bude usmrtený. 16 A pôsobí, že všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní aj otroci, prijímajú na pravú ruku alebo na čelo znak, 17 a že nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak: meno šelmy alebo číslo jej mena. 18 V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy; je to číslo človeka a jeho číslo je 666.“
Niekto si povie, že je to „pritiahnuté za vlasy“ vykladať toto varovanie na dnešnú dobu alebo na mikročipy, mnohí si povedia, že oni zvestovaniam z náboženských textov neveria, takže nič nehrozí, naopak.....
Ale čo ak to pravda je? Čo potom? Čo to znamená prijať znak mena šelmy alebo jej číslo? Je lepšie sa utešovať, že je to o niečom inom, to sa netýka našej doby, apod? Aj tu sa nájdu výklady niektorých tvorcov dokumentárnych filmov, že je to vraj minulosť, apod. A čo keď sa aj týmito objednanými upokojujúcimi výkladmi a vysvetleniami chce zakryť niečo, čo skutočný (nie románový!) „BIG BROTHER“ pre pozemšťanov pripravuje dnes, a to naozaj!?
Čo tie mikročipy, ktoré si už mnohí, aj Európania, dávajú na ruku? Zatiaľ to zostáva z oficiálnych najvyšších miest bez akejkoľvek otvorenej odozvy. Ak niekto varuje pred týmito mikročipmi, prečo najvyššie politické kruhy mlčia? Kto je teda za tým? Kde je vysvetlenie?
A čo k tejto téme hovorí Vatikán, kde Bibliu a Zjavenie Jána veľmi dobre poznajú? Postavili sa už oficiálne a hlavne celoplošne, viditeľne a jednoznačne na Zemi k tomuto klaňaniu sa číslu šelmy? Vydali nejaké oficiálne stanovisko ako starostliví pastieri, ktorí svoje ovečky nikde po svete nenechajú blúdiť v žiadnej nastolenej závažnej životnej otázke? Kde sú teraz?
Alebo toto je len tliachanie zopár zúfalcov, ktorí chcú nebodaj upozorniť len na seba?
Ako máme napr. vnímať návrhy už aj v Európe, aby sa uzákonilo celoplošné odpočúvanie telefónov? Alebo dokonca vniknutie do domácností a zadržanie – len kvôli nejakému účelovému podozreniu z podporovania terorizmu. Pomaly sa dostávame tam, kde bol aj počiatok inkvizície, fašizmu a komunizmu, kedy najviac prekvitalo udavačstvo, zatýkanie nevinných a následne ich izolácia a často aj likvidácia. K tomu smeruje dnešný tzv. demokratický svet? A to všetko pod rúškom boja proti terorizmu?
Možno to dospeje až k tomu, že ak niekto odmietne v budúcnosti označkovanie seba ako dobytok, bude považovaný minimálne za nepriateľa spoločnosti, spolupracovníka terorizmu, či potencionálneho teroristu. Samozrejme, že bez mikročipu pod kožou nič nepredá, ani nenakúpi, ...bude na tom horšie ako bezdomovec dnes. Naozaj horšie?
Kam speje dnešná spoločnosť a čo možno pre nás pripravujú mocní sveta?
Sledovanie všetkých! BIG BROTHER na každej, či v každej stene! Vonku, v práci, doma...
Kto odmietne zasahovanie si do svojho súkromia, hoci to bude statočný človek a bude to len v rozpore s jeho svetonázorom, bude v lepšom prípade možno internovaný do nejakého koncentračného tábora, kde budú všetci takisto bez osobnej slobody - vonkajšej.
Vnútornú slobodu však nikto vziať nemôže.
Technika je dnes taká vyspelá, že ľudia môžu byť odpočúvaní (bez toho, že by to vedeli) prakticky kdekoľvek. Ale to nie je ešte ono. Lebo prostredníctvom mikročipov pod ľudskou kožou budú ľudia v podobnej situácii, ako sú platení „vyvolení“ v dnešných reality show formátu BIG BROTHER apod. Pod neustálym dohľadom. Rozdiel bude len v tom, že zato nikto platený už nebude a nebude to už ani žiadna zábava. A bude to o mne, nie o tých druhých!!!
Otázka: Kto je schopný dovoliť dobrovoľne, aby niekto neznámy vedel o všetkom, čo robí na záchode, v kúpeľni, o čom sa zhovára s rodinou, čo robí v intímnych chvíľach s blízkym človekom, kde sa nachádza, atď, atď?
Odpoveď: Predsa OTROK!
A k tomu to dnes, žiaľ, smeruje. Strach ľudí robí divy. Na strachu širokých más a vydieraní je postavená každá totalita, každé zlo. Každým ďalším teroristickým útokom sa VEĽKÝ BRAT blíži viac a viac do súkromia všetkých nás.
V Zjavení Jána (14. kap., verš 9–11) je napísané, že kto dobrovoľne prijme číslo šelmy a znamenie na ruku alebo čelo, ten je stratený:
9 Po nich nasledoval iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: "Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na svoju ruku, 10 aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom. 11 A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto by prijal znak jej mena."
Nech teda nespia tie masy „veriacich“, ktorí si v zbabelosti myslia, že snáď ich sa to už nebude týkať, lebo vzhľadom na svoj vek sa toho možno ani nedožijú, takže čo by sa s tým zapodievali už dnes. Mali by ale vedieť, že aj ich súčasné vnútorné myšlienkové stanovisko k tomuto je dôležité; takže čo by robili, keby boli postavení pred rozhodnutie implantácie mikročipu? Áno alebo nie...? Každý jednotlivec (veriaci, či neveriaci) si v tomto ponesie dôsledky svojho rozhodnutia.
Každý, aj tichý, slobodný hlas zvyšuje odpor proti každej totalite, kde život jednotlivca nie je ničím.
Práve v tejto súvislosti preto vystupuje do popredia dôležitosť a aktuálnosť slov Ježišových (Matúšovo evanjelium, 16.kap., verš 25, 26) o pozemskom a večnom živote:
„25 Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. 26 Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!“