Ľudstvo na planéte Zem sa v priebehu svojej histórie postupne vydalo tým smerom, že to hmotnejšie a materiálne ďaleko predbehlo vo svojom vývoji to duchovné, menej hmotné.
A tak sa aj prírodné vedy, založené na výskume, vyvíjali vyšším tempom než duchovné poznanie, založené hlavne na osobnom prežívaní a vyciťovaní človeka.
Materialisti a vedci sú hrdí na výdobytky vedecko-technického rozvoja.
Zo školy poznáme rôzne matematické či fyzikálne vzorce, ktoré nám umožňujú vyriešiť mnohé rovnice a otázniky, aby sme aj v prospech ľudskej spoločnosti vedeli vopred presne určiť, čo sa udeje v budúcnosti, ak sa naplnia určité známe predpoklady.
Vzorce.
Aj na večnú mladosť sa hľadali vzorce, či nejaké zaklínadlá. Už v ďalekej minulosti ľudstvo tušilo, že aj k večnému životu existuje nejaký vzorec, kód, heslo, nejaký kľúč.
Vedeli to mnohí učenci, ale vo väčšine prípadov sa nehľadal večný život vo večnosti, ale na úplne nesprávnom mieste – tu na Zemi.
Ak chcem vojsť do trezoru, musím najprv poznať kód na jeho otvorenie.
Ak chcem vyjsť z domu do záhrady, tiež musím pri zamknutých dverách najprv mať kľúč, strčiť ho do zámky, otvoriť dvere a až potom sa môže odrazu pred mojimi očami objaviť celkom iný svet – záhrada.
Ale takým istým spôsobom môžem vojsť aj naspäť, zo slnečnej záhrady do domu, alebo aj do tmavej kobky.
Záleží v každom okamihu len na mne, aké kľúče, aké heslá a hlavne aký smer udám môjmu pohybu svojím vlastným rozhodnutím a chcením. Záleží len na mne, ktorými dvermi chcem pokračovať ďalej na svojej púti.
Ľudstvo v hľadaní zmyslu života dnes prepadáva dvom extrémom, výrazne sa posilňujú hlavne dve skupiny ľudí:
- materialisti, z ktorých mnohí po prežitých sklamaniach z nelogických vysvetlení v rôznych náboženstvách, požadujúcich slepú vieru, prebehnú do úplne opačného extrému, veria nakoniec len v to, čo sa dá chytiť či skúmať hrubohmotnými nástrojmi ich pozemskej vedy, pričom vlastné cítenie a vnútro človeka odsúvajú stále viac a viac na vedľajšiu koľaj;
- náboženskí fanatici, ktorí slepo veria tomu, čo im hovoria ich duchovní vodcovia bez ohľadu nato, či je to v rozpore s dokázanými prírodnými javmi a viditeľnými udalosťami z minulosti alebo nie; takíto energeticky ovplyvnení, neslobodní, akoby naprogramovaní jedinci, sa stávajú len časťou jednej veľkej masy im rovnorodých a nesamostatných ľudí, ktorých ovláda zopár jednotlivcov pre svoje vlastné pozemské zámery pod rúškom viery;
Len málokto hľadá vzorce, kódy, heslá a brány k večnému životu tam, kde sa večnosť nachádza – nad Zemou.
Len málo ľudí dnes obracia svoje zraky so svojou túžbou smerom nahor ku hviezdam, kde by mohli nájsť odpovede na otázky života a smrti.
Málokto dnes na Zemi hľadá zmysel života v pochopení zákonov a pravidiel svojho vlastného Tvorcu – Stvoriteľa. Nehľadajú to ani mnohí tzv. veriaci, lebo vykonávajú len obrady podľa pokynov svojej pozemskej cirkvi, ktorej sa chcú zapáčiť, pričom Vôľu Najvyššieho nehľadajú!
Ale nám bolo predsa zvestované:
„Na počiatku bolo Slovo!“
Ešte nikdy sa Vám nestalo, že by sa na základe len jedného slova, slovného spojenia alebo vety akoby otvorila brána k nejakému ďalšiemu poznaniu, k nejakej ďalšej komôrke so zapečatenými dvermi, otvorili sa vám také výhľady a jednoduché riešenia na nejaký aktuálny problém alebo vec, ktoré ste predtým vôbec nepostrehli a takto to nevnímali?
Akoby Vám odrazu bola z očí sňatá nejaká neviditeľná páska, ktorá predtým bránila v lepšom výhľade?
Ale to neboli len tie slovné výrazy, ktoré sňali nejakú pásku z očí, oni len boli sprostredkovatelia, cestičky a kanáliky k tým správnym kľúčom, k heslu, ku kódu od zámky na bráne, ktorá Vás oddeľovala od ďalšieho, vyššieho priestoru a poznania, pretože ste splnili podmienky na jej otvorenie.
Našli ste kľúč a použili ste ho.
SLOVO osvetlilo temnotu a osvetľuje ju aj dnes. Pochopenie Slova dáva človeku kľúče k bránam do iných svetov.
Ak má človek svoje vnútro, svoje vyciťovanie, čiže ducha živého a otvoreného, má aj kľúče od večnosti, ktoré mu postupne otvoria jednu bránu za druhou na jeho púti stvorením.
Ak sa Pravde otvorí a postaví svojho ducha na druhé miesto ihneď za Bohom, tak môže používať správny vzorec Života pre blaho nielen svoje, ale hlavne pre blaho blížneho svojho – v prospech celého stvorenia.
Ak jedinou túžbou človeka bude túžba po Svetle, po Pravde, potom aicky sa aj jeho život zmení tak, že už inak ako pravdivo ani nebude môcť ďalej kráčať, a tým aj kladne ovplyvní celé svoje okolie, ktoré tiež môže kráčať spoločne s ním do svetlých výšin.
Aké je to odrazu jednoduché – stačí len chcieť dobro a začať žiť podľa Pravdy.
Ale kde tú Pravdu nájsť?
V zložitých výpočtoch, na ktoré je potrebné študovať na školách rôzneho typu mnoho rokov, ktorým rozumejú len vyštudovaní profesori a docenti, ovešaní titulmi vpredu vzadu?
V nepochopiteľných a v komplikovaných cudzojazyčných vyjadreniach učených duchovných pastierov, ktorým možno ani oni sami niekedy nerozumejú?
A nebolo nám snáď zvestované, že v jednoduchosti je pravda?
Vyberali si Vyslanci Boží svojich pomocníkov len medzi kňazmi alebo len medzi učencami?
Keď sa kedykoľvek zvestovala Pravda kdekoľvek na Zemi, boli medzi poslucháčmi len učenci a kňazi, alebo tam boli jednoduchí ľudia, ktorých Pravda oslovila najviac?
Nie je toto tiež dôkazom toho, že Pravda Božia vo svojej jednoduchosti a dokonalosti oslovuje a teda musí byť pre všetkých?
Áno, pre všetkých!
Pravda nemá nič spoločné s učenosťou, Pravdu je možné vyciťovať len svojím vnútrom – svojím duchom! A to môže boháč, aj žobrák, kráľ, aj sluha.
Každý človek, aj ten najmenej vzdelaný, najmenej učený, dokáže správne vycítiť, kedy je niečo spravodlivé a kedy nie, kedy je niečo čisté a kedy nie, kedy je niečo láskavé a kedy nie. Nato nepotrebuje chodiť do školy, alebo byť členom nejakej cirkvi.
Má to v sebe. Každý jeden.
Takže každý človek má aj predpoklady a kľúče v sebe nato, aby správne pochopil aj zmysel svojho života. Stačí ich len hľadať.
Kto hľadá, nájde. Kto nehľadá, nebude mu dané nájsť, premešká svoj čas.
Ja som dlhé roky hľadal, a tak som našiel.
Najprv som sa dostal k reinkarnácii, k opätovnému narodeniu. Knihy od Moodyho boli v tej dobe pre mňa obrovským zjavením.
Neskôr som bol privedený k takým textom, kde bolo jasne naznačené, že čím viac sa technický rozvoj a vedný výskum ponára do stále väčších detailov, tým viac sa to približuje k princípom východných náboženstiev o duchovných dejoch. To bol v mojom dovtedy dosť materialisticky a technicky zameranom myslení ďalší obrovský objav a skok.
A potom prišlo to, čo prísť malo a zrejme aj muselo.
Našiel som záchranné lano vo svojom živote – knihu Vo Svetle Pravdy - Posolstvo Grálu.
Odrazu som pochopil večné, Božie prazákony stvorenia a ich súvislosti s človekom a dianím vôkol. Spoznal som zmysel života.
Na základe ďalšieho môjho duchovného vývoja a prostredníctvom prežitého som si mohol upevňovať svoje presvedčenie, že radikálne zmeny v mojom živote som urobil preto, lebo som našiel Prameň Života.
V ďalšom vývoji prišli knihy Večné zákony – 1,2,3, kde okrem odhalenia niektorých Božích zasľúbení a ich napĺňaní, bolo poukázané aj na viaceré proroctvá, vysvetlené mnohé súvislosti pôsobenia večných zákonov v čase dnešných udalostí na Zemi a v niektorých častiach stvorenia.
Ak som dovtedy otvoril Bibliu a prečítal som len jednu stranu, vôbec nič mi to nehovorilo, nechápal som žiadne súvislosti.
Po niektorých prežitiach v súvislosti s udalosťami, zvestovanými v knihách Večné zákony-1,2,3, akoby mi páska spadla z očí, akoby som našiel ďalšie kľúče od iných brán, odrazu zo dňa na deň som mohol kdekoľvek otvoriť Bibliu a prijímať dovtedy mne akoby zašifrované ďalšie informácie a súvislosti. Akoby sa otvorila ďalšia veľká brána.
Heslá sa našli a otvárali sa veľké proroctvá a zasľúbenia pre dnešnú prevratnú dobu Posledného Súdu na Zemi, či už v Starom alebo v Novom zákone. Objavili sa ďalšie súvislosti, ktoré obohacovali a utvrdzovali ma v každodenných prežitiach, že to, čo som predtým nachádzal v Posolstve Grálu a vo Večných zákonoch, bolo správne.
Ak sa brány do nebies otvárajú, aj obzor, kam duša dovidí, sa rozširuje.
Darmo sa pousmeje možno nejaký materialista, ak zostane stáť len pri matérii a bude mať hlavu nasmerovanú len k nej - nadol.
Darmo sa pousmeje možno nejaký žid, ak doteraz stojí a čaká na svojho Mesiáša, ktorý však už dávno prišiel.
Darmo sa pousmeje možno nejaký kresťan, ak si myslí, že stačí veriť v Ježiša a to mu zabezpečí aicky vstupenku do Kráľovstva nebeského.
Darmo sa pousmeje možno nejaký stúpenec iného náboženstva alebo vierovyznania, ak verí v osobu svojho vodcu natoľko, že si svojho Stvoriteľa odsunul na miesto druhé.
Darmo sa pousmeje možno nejaký čitateľ Posolstva Grálu, ak si myslí, že keď vie celú knihu naspamäť, prejde bez problémov duchovnou premenou.
Darmo sa pousmeje možno nejaký čitateľ Večných zákonov, keď si neuvedomí svoju zodpovednosť pred večnými zákonmi, že ak mu bolo veľa dané, bude od neho aj veľa požadované, presne v zmysle a naplnení zákona rovnováhy.
Nezabúdajme, že Syn Boží a Syn Človeka nám neraz pripomínali, že nie to, ku komu a k čomu sa hlásime, rozhoduje, ale:
„Vaše skutky idú za vami!“
„A to SLOVO bol BOH!“
Čo sa týka Slova Božieho, bolo nám zo Svetla pripomenuté, že máme v Slove rozlišovať, čo je v ňom tvorivé a čo je poučovanie.
Z toho vyplýva, že aj v iných duchovných textoch a knihách je potrebné vedieť rozlišovať a vycítiť, čo je zoslané priamo od Boha, čo je Božie zasľúbenie, čo je proroctvo alebo len informácia o nejakom deji.
Jedine v Živom Slove, ktoré nám priniesol Vyslanec Boží, lebo len On je to samotné Slovo, sa musí aj hrubohmotný slovný prejav ponechať v takom nezmeniteľnom znení, ako nám to On ponechal!
Preto už aj v Zjavení Jána bolo ľudstvo varované, že sa k dokonalému Slovu Božiemu nesmie nič pridať a ani ubrať z neho, ani slovo, lebo len Boh je dokonalý a dokonalé je nemeniteľné.
Dokonalosť Božia je kľúčom k porozumeniu Božieho diela. A táto dokonalosť sa prejavuje v tom, že láska je spravodlivosť a čistota.
Slovo Božie je nevyčerpateľný Prameň, ktorý nikdy nevyschne.
Preto neustávajme v hľadaní ďalších vzorcov v našom živote, ďalších správnych kľúčov, otvárajme už na Zemi mnohé brány, už tu a teraz si vedome pripravujme takú budúcnosť, aby sme aj po odložení pozemského tela mohli stúpať a nachádzať ďalšie kľúče, a otvárať tak pri radostnom každodennom napĺňaní pravidiel Života večného jednu bránu za druhou, smerujúcou nás na svojej púti do nebies – do Raja ľudských duchov.